Najbližší termín na endoskopiu v celkovej anestézii je 10. január. Všetky info sú v článku nižšie.

Nesľubujeme, že Vás vyliečime, ale urobíme všetko, čo môžeme, aby sa tak stalo.

Blog

Som jeden z prvých blogerov denníka SME, kde som blogoval v rokoch 2004 - 2014. Z tohto obdobia pochádzajú aj tieto články.
V súčasnosti blogujem na Denníku N.

Poďakovanie po pätnástich rokoch
Prvá streda v mesiaci znamená pre mňa poobedňajšie vybavovanie administratívy, najmä v zdravotných poisťovniach, preto v ten deň zvyknem končiť trocha skôr, ako obvykle. Vybavil som posledného pacienta a už som mal "nohu medzi dverami", keď ma zastavila sestrička, že je tu ešte jedna pani, ktorá sa chce so mnou rozprávať. Iba som si povzdychol a dúfal som, že to bude krátky rozhovor, lebo som sa skutočne ponáhľal. Do mojej ordinácie vstúpila útla, vyše 50-ročná dáma a vraví mi: "Pán doktor, vy sa už na mňa asi nepamätáte, bola som u vás pred pätnástimi rokmi a teraz som tu videla na ambulancií vaše meno, tak som sa vám chcela poďakovať..."
"A za čo?", nechápal som a ospravedlnil som sa, že si ju nepamätám. Za tých pomaly 22 rokov praxe mi prešli cez ruky tisícky pacientov. Je pravda, že mnohých si pamätám dodnes a niektorí sa stali aj mojimi priateľmi. Niekedy sa mi však stane, že meno mi síce nič nehovorí, ale tvár a diagnóza sa mi hneď spoja v jeden kompaktný celok. Ale na túto pacientku som si naozaj nevedel spomenúť. Keď mi pripomenula, že ju za mnou poslala jej známa, moja bývalá vrchná sestra z čias, keď som ešte pracoval v nemocnici, začalo mi svitať, ale na diagnózu som si ešte stále nevedel spomenúť.
"Poslali ste ma vtedy za primárom Sepešim...", pokračovala.
"Žiaľ, ten už nie je medzi nami...", vravím.
Vedela, že zomrel.
Kontrolka mi zablikala a pýtam sa: "...bolo to črevo?"
"Nie, žalúdok...", upresnila moja pacientka a popísala mi, čo bolo ďalej. Vravela, že po operácií veľmi nedúfala, že sa dožije toľkých rokov, deti sa jej osamostatnili, dožila sa aj vnúčat. Chodí na pravidelné kontroly do Bratislavy a zatiaľ je všetko v poriadku.
Pred pätnástimi rokmi bola primárom Sepešim úspešne operovaná.
Diagnóza: včasný karcinóm žalúdka.
Bol som v duchu sám na seba hrdý a možno som aj virtuálne niekoľko centimetrov narástol.
"...tak to sa teším...", vyjachtal som.
Podali sme si ruky, zaželal som jej veľa zdravia do ďalších rokov a rozlúčili sme sa.
Zrazu mi prestala liezť na nervy aj tá každomesačná byrokracia.

(písané pred r. 2010 pre blog.sme.sk)

POZRI:
Do čakárne


© 2001-2016 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené

Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.