Mám hepatitídu. Čo s tým?
Pred niekoľkými mesiacmi som dostal do svojej virtuálnej ambulancie e-mail od mladej ženy. Popisovala v ňom, že pred rokmi jej zistili HBsAg pozitivitu, na kontroly nikde nechodí a žiadala ma o radu, čo má robiť. Navrhol som jej, aby prišla na vyšetrenie. Súhlasila. Hepatitída B sa u nej našťastie nepotvrdila, išlo len o asymptomatické nosičstvo. Žiaľ, nevie asi sa toho ani nedopátram, ako k nemu prišla. Poučil som ju o životospráve a potrebe vyšetrenia na hepatitídu B u všetkých rodinných príslušníkov, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Samozrejme, musela prísť reč aj na intímnu tému - vtedy však ešte partnera nemala. Pri nasledujúcej kontrole som sa jej medzi rečou spýtal, či sa dali vyšetriť jej príbuzní a partner. Tu spozornela. Samozrejme, že som si v hlave nedržal, či, nejakého mala alebo nie a ako dlho, ale teraz vyšla s pravdou von. Vraj to vyzerá nádejne, len nevie, ako mu to má oznámiť, že je HBsAg pozitívna. Nemal som veľa času na dlhý rozhovor, ale niečo som jej predsa poradil. Čo presne, to tu neprezradím, ale ako žena to iste zvládne. V podobných prípadoch by mal pacient túto skutočnosť oznámiť okrem svojich ošetrujúcich lekárov (zubár, gynekológ...) aj svojim príbuzným, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti a aj svojmu partnerovi. A to je často najväčší kameň úrazu. Ochorenie sa totiž prenáša najmä krvnou a pohlavnou cestou, resp. inými telesnými tekutinami (viac o tom na inom mieste).
Mladému človeku, nosičovi HBsAg (alebo antiHCV, čo je známka akútnej, chronickej alebo prekonanej hepatitídy C, ktorá je ešte nebezpečnejšia ako typ B), ktorý je zodpovedný voči svojmu okoliu, nezostáva nič iné, len povedať túto pravdu tým, ktorých by prípadne mohol nainfikovať a na ktorých mu iste záleží. Je to nielen otázka jeho svedomia, ale v prípade úmyselného neoznámenia takejto skutočnosti dotknutým osobám, ak by prišlo k ich dokázateľnému nainfikovaniu od nosiča hepatitídy, by táto osoba mohla byť stíhaná za trestný čin šírenia nebezpečnej ľudskej choroby, ako o tom hovorí § 163 Trestného zákona.
Spôsob, ako im to oznámi, si už musí zvoliť každý sám. Univerzálny návod neexistuje. V každom prípade však treba postupovať citlivo. Iste sa podobná skutočnosť ľahšie oznamuje rodičom, ako svojmu partnerovi. Nech mu to poviete akokoľvek, vždy v ňom začne hlodať červík pochybnosti. Preto sa na tento okamih musíte dobre psychicky pripraviť a povedať mu to len vtedy, ak už váš vzájomný stupeň dôvery je veľmi vysoký. Ak s tým máte problémy, ako mu to oznámiť, je namieste vyhľadať odbornú pomoc a radu nielen u vášho ošetrujúceho lekára ale trebárs aj anonymne u psychológa.
Kým sa však váš partner nedá zaočkovať a nevie o vašej diagnóze, pokiaľ ide o intímny styk, máte žiaľ, len dve možnosti. Buď styk v záujme ochrany partnera s ním nepraktizovať alebo zvoliť taký spôsob ochrany, aby k prenosu vírusu hepatitídy na neho nemohlo prísť.
Našťastie proti hepatitíde A a B sa dnes už môžete nechať zaočkovať. Napriek tomu, že proti hepatitíde C sa zatiaľ očkovacia látka nevyvinula, mali by ste využiť aspoň možnosť, ktorú momentálne máte. Hoci poisťovne toto očkovanie väčšinou nepreplácajú, investícia do očkovacej látky je v porovnaní s dobou ochrany, ktorú poskytuje (asi 10 rokov), zanedbateľná.
O očkovaní sa informujte u svojho všeobecného lekára.
POZRI:
Rady pacientim s ochoreniami pečene ochoreniami pečene
Zápal pečene - hepoatitída
© 2001-2018 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené
Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.
