Vírusová hepatitída A (VHA)
Definícia a výskyt. Idxe o infekčný zápal pečene, spôsobený vírusom hepatitídy A, ktorý je odolný kyslému pH a je schopný zniesť teplotu + 60 aj - 70 º C. Vírus je odoslý voči pôsoveniu žalúdkovej kyseliny, dostáva sa neporučený do tenkého čreva a odtiaľ do pečene. Vylučuje sa stolicou už počas inkubačnej doby, teda 14-21 dní pred nástupom vonkajších príznakov choroby. Vyskytuje sa sporadicky u jednotlivcov alebo v epidémii najmä v komunitách so zníženým hygienickým štandardom, ale i v školách a detských kolektívoch.
Zdrojom nákazy je chorý človek v inkubačnej dobe alebo s prebiehajúcim ochorením.
Cestou nákazy je prenos tzv. fekálno-orálnou cestou, teda špinavými rukami, priamym kontaktom s chorým alebo požitím vody, či potravín, ktorých sa dotýkal. Veľmi zriedkavý je prenos pohlavnou cestou u homosexuálov alebo krvnou cestou infikovanými striekačkami u narkomanov, užívajúcich drogy vpichom do žily.
Inkubačná doba je 15-50 dní. . . .
Klinický obraz môže byť dvojaký, buď ide o akútnu hepatitídu alebo o bezpríznakovú infekciu. V úvodnom tzv. prodromálnom štádiu sú príznaky nešpecifické a priípomínajú chrípku s tráviacimi prejavmi, zvracaním, hnačkou, zvýšenou teplotou. Chorý môže mať bolesti hlavy, nechutenstvo, nafukovanie. V tzv. manifestom štádiu Viditeľným vonkajším prejavom je žlté sfarbenie očných bielkov a kože, z čoho pochádza aj názov žltačka (ikterus). Objavuje sa svetlá stolica, tmavší moč a svrbenie kože. Pacient sa sťažuje na bolesti pod pravým rebrovým oblúkom, ich príčinou je zväčšená pečeň a ak má bolesti aj pod ľavým rebrovým oblúkom, môže byť zväčšená aj slezina. V laboratórnych testoch je zvýšená hladina bilirubínu a pečeňových testov (transamináz), ale aj iné parametre a môžu sa objaviť aj poruchy zrážanlivosti krvi. V moči je zvýšená hladina žlčových farbív V krvi sú zvýšené hladiny protilátok proti hepatitíde A – antiHAV IgM Pacient s takýmito príznakmi patrí do nemocnice a musí byť izolovaný, pretože je vysoko infekčný. V rekonvalescencii sa stav pacienta postupne upravuje do normálu a trvá rôzne dlho, v priemere 1-2 mesiace. Nie celkom bežný je tzv. fulminantný priebeh VHA, ktorý pacienta ohrozuje na živote a môže skončiť smrťou. Frekvencia takýchto prípadov je asi 1: 1000.
Diagnostika je predovšetkým serologická, teda krvnými testami. Vyhľadávací test tzv. antiHAV IgM môže pacientovi urobiť aj všeobecný lekár. Pri pozitivite by mal pacienta odoslať
na vyšetrenie k špecialistovi (hepatológ, gastroentetológ, infektológ, prípadne internista), ktorý zariadi potrebné vyšetrenia a ďalší postup.
Diferenciálna diagnostika spočíva v odlíšení VHA od ostatných ochorení s podobným priebehom. Treba vylúčiť rôzne infekčné a žltačku spôsobujúce ochorenia, ktorých je celý rad. Za tým účelom sa ordinujú ďalšie vyšetrenia brušná sonografia, CT, MR alebo bioipsia pečene.
Komplikácie po prekonaní VHA sú zriedkavé, môže sa objaviť tzv. posthepatitický syndróm s pretrvávajúcou únavou, malátnosťou, poruchami trávenia, ktoré však nemajú organický podklad. VHA po vyliečení nezanecháva žiadne trvalé následky.
Liečba VHA patrí do rúk infektológa v nemocnici. Diéta je ľahko stráviteľná, šetriaca pečeň s dostatkom vitamínov. Podávajú sa lieky s ochranným účinkom na pečeň, najmä silymarin a liečba sa aj sprievodné príznaky. Pri tzv. cholestáze (zhoršenom odtoku žlče z pečene)
sa podávajú lieky s obsahom kyseliny ursodeoxycholovej (UDC).
Očkovanie proti VHA má preventívny charakter, teda očkovať možno len zdravých ľudí, ktorí VHA neprekonali. Toto je tzv. aktívna imunizácia, proti ktorej sa podáva očkovacia látka, v súčasnosti väčšinou kombinovaná proti vírusovej hepatitíde A a B naraz. Osoby v okolí chorého sú očkované za účelom zvýšenia odolnosti, čomu sa hovorí pasívna imunizácia, v rámci ktorej sa týmto osobám podáva gamaglobulín. Prevencia VHA spočíva v dodržiavaní osobnej hygieny, najmä dôslednom umytí rôk po použití sociálneho zariadenia. Neodporúča sa jesť neumyté ovocie a zeleninu, ani piť vodu z neznámych nepreverených zdrojov. Pre profesionálov platia zvýšené hygienické nároky na dezinfekciu a čistotu rúk po každom zásahu.
Prognóza VHA je v drvivej väčšine prípadov priaznivá. Ochorenie nezanecháva žiadne trvalé následky a imunita je celoživotná.
POZRI:
Benígne hyperbilirubinémie
Cirhóza pečene
Choroby v gastroenterológií
Rady pacientom s ochoreniami pečene
Zápal pečene - hepatitída
Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.
© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené
