Vírusová hepatitída B (VHB)
Definícia a výskyt. Ide o infekčný zápal pečene, spôsobený vírusom hepatitídy B, ktorý je vysoko odolný na vonkajšie vplyvy Vyskytuje sa na celom svete, častejšie v rizikových skupinách narkomanov, u ľudí, často striedajúcich sexuálnych partnerov, ale i u profesionálov, ktorí s týmito rizikovými skupinami prichádzajú do styku (zdravotníci, hasiči, policajti a pod.)
Zdrojom nákazy je infikovaný človek.
Cestou nákazy je prenos krvou, pohlavným stykom a telesnými tekutinami (napr. slinami alebo vaginálnym sekrétom)
Inkubačná doba je 30-180 dní. . . .
Klinický obraz závisí od toho, či ide o akútnu alebo chronickú VHB. Akútna infekcia je buď bez klinických príznakov alebo pripomína chrípkové ochorenie s malátnosťou, bolesťami svalov a kĺbov, nechutenstvom, zvracaním prípadne zvýšenou teplotou. Asi u 30-50% pacientov sa objavuje žltačka (ikterus). Akútna VHB sa spravidla vylieči bez následkov do 6 mesiacov. Ak má pacient pretrvávajúce príznaky alebo aktivita ochorenia trvá dlhšie ako 6 mesiacov, riziko prechodu do chronickej VHB je vysoké. U malých detí je prechod do chronickej formy častejší ako u dospelých. Chronická VHB môže byť veľmi dlho bez príznakov, úplne sa zatiaľ vyliečiť nedá a môže prejsť do dlhodobého nosičstva VHB, bez ďalšej progresie, čo je však zriedkavejšie.
Diagnostika je predovšetkým serologická, teda krvnými testami. Vyhľadávací test tzv. HBsAg môže pacientovi urobiť aj všeobecný lekár. Pri pozitivite by mal pacienta odoslať
na vyšetrenie k špecialistovi (hepatológ, gastroentetológ, infektológ, prípadne internista), ktorý zariadi potrebné vyšetrenia a ďalší postup.
Diferenciálna diagnostika je veľmi dôležitá. Akútnu aj chronickú VHB treba odlíšiť od mnohých neinfekčných, ale i akútnych a chronických ochorení pečene a žlčových ciest, zvlášť takých, ktoré sú sprevádzané poškodením pečene alebo poruchami odtoku žlče z pečene (cholestázou).
Komplikácie po akútnej VHB, ak sa vylieči úplne, nie sú žiadne. U mnohých pacientov však pretrváva dlhodobé nosičstvo VHB. Chronická VHB môže skončiť cirhózou, ale i rakovinou pečene (hepatocelulárnym karcinómom) a smrťou.
Liečba akútnej VHB patrí do rúk infektológa a je prakticky len symptomatická, podobná ako u VHA. Chronickú VHB by mal liečiť hepatológ. V liečbe sa využívajú najmä tzv. pegylované interferóny, ktoré posilňujú obranyschopnosť (imunitu) pacienta a lieky na zastavenie množenia vírusu (virostatiká). Popri nich sú pacientovi ordinované lieky, ktoré chránia pečeňovú bunku pred poškodením (hepatoprotektíva) typu silymarinu alebo ursodeoxycholovej kyseliny (UDC) a vitamíny, ktorých hladina môže byť pri poškodenej pečeni znížená (K, B12 a ďalšie) O tom, ktorý pacient bude dostávať ten-ktorý druh liečby rozhoduje jeho genotyp a štádium ochorenia.
Očkovanie proti VHB je spravidla vykonávané kombinovanou vakcínou, ktorá obsahuje očkovaciu látku proti VHA aj VHB v jednej vakcíne.
Prevencia VHB pre bežného človeka, spočíva vo vyhýbaní sa pohlavnému styku a kontaktu s krvou a telesnými tekutinami osôb, ktoré môžu byť potencionálnym zdrojom nákazy. Pre rizikové skupiny profesionálov (zdravotníci, hasiči, policajti) treba zdôrazniť zvýšenú ostražitosť a používanie ochranných pomôcok (najmä rukavíc) pri odbere krvi alebo telesných tekutín v zdravotníckych zariadeniach, ale i používanie ochranných prostriedkov pri zásahoch v rizikových komunitách, pri nehodách a hromadných nešťastiach.
Prognóza VHB je v drvivej väčšine prípadov priaznivá. Ochorenie po prekonaní akútnej VHB nezanecháva žiadne trvalé následky a imunita je celoživotná. Pri chronickej VHB je prognóza horšia v prípade, ak sa zanedbá jej diagnostika a liečba a rozvinú sa komplikácie, resp. ak prejde do cirhózy alebo rakoviny pečene. V niektorých prípadoch je po eliminácii vírusu možná transplantácia pečene.
POZRI:
Cirhóza pečene
Vírusová hepatitída A (VHA)
Vírusová hepatitída C (VHC)
Vírusová hepatitída E (VHE)
Zápal pečene - hepatitída
Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.
© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené
