Vírusová hepatitída C (VHC)
Definícia a výskyt. Ide o infekčný zápal pečene, spôsobený vírusom hepatitídy C, ktorý je veľmi variabilný, množí sa najmä v pečeni a obsahuje 6 základných genotypov a 50 podstypov. Jeho výskyt sa odhaduje asi na 3% populácie. Na Slovensku sa výskyt hepatitídy C odhaduje na cca 25-50 000 pacientov, čo predstavuje 0,5-1% populácie. V rizikových skupinách intravenóznyych narkomanov a promiskuitných osôb je však výskyt VHC oveľa vyšší.
Zdrojom nákazy je infikovaný človek.
Cestou nákazy je prenos krvou, pohlavný styk a prenos na novorodenca pri pôrode od infikovanej matky. Rizikom je používanie spoločných hygienických predmetov, ktoré môžu byť infikované krvou (napr. zubná kefka, manikúra a pod.)
Inkubačná doba je 14-120 dní. . . .
Klinický obraz závisí od toho, či ide o akútnu alebo chronickú VHC. Akútna infekcia je buď bez klinických príznakov alebo pripomína chrípkové ochorenie s malátnosťou, bolesťami svalov a kĺbov, nechutenstvom, zvracaním prípadne zvýšenou teplotou a žltačkou. Asi u 10% pacientov sa vyskytne ťažší priebeh ochorenia. Akútna VHC veľmi často nepoznane prechádza do chronickej formy. Asi u 15% prípadov môže dôjsť k spontánnemu vyliečeniu bez medikamentóznej liečby.
Diagnostika je predovšetkým serologická, teda krvnými testami. Vyhľadávací test tzv. antiHCV môže pacientovi urobiť aj všeobecný lekár. Pri pozitivite by mal pacienta odoslať
na vyšetrenie k špecialistovi (hepatológ, gastroentetológ, infektológ, prípadne internista), ktorý zariadi potrebné vyšetrenia a ďalší postup.
Diferenciálna diagnostika je veľmi dôležitá. Akútnu aj chronickú VHC treba odlíšiť od mnohých neinfekčných, ale i akútnych a chronických ochorení pečene a žlčových ciest, zvlášť takých, ktoré sú sprevádzané poškodením pečene alebo poruchami odtoku žlče z pečene (cholestázou).
Komplikácie po akútnej VHC, ak sa vylieči úplne, nie sú žiadne. Asi 20% akútnej VHC
Chronická neliečená VHC môže skončiť cirhózou, ale i rakovinou pečene (hepatocelulárnym karcinómom) a smrťou. U pacienta sa môže objaviť porfýria cutanea tarda (kožná komplikácia) ale aj zlyhanie obličiek.
Liečba akútnej VHC je pomerne zriedkavá, pretože väčšina prípadov prebieha bez príznakov (asymptomaticky). Ak sa zachytí a podávajú sa príslušné lieky (virostatiká), pacient má šancu na úplné vyliečenie v 91 až 100% prípadov. Chronickú VHC by mal liečiť hepatológ. V liečbe sa využívajú tzv. pegylované interferóny, ktoré posilňujú obranyschopnosť (imunitu) pacienta a lieky na zastavenie množenia vírusu (virostatiká). Popri nich sú pacientovi ordinované lieky, ktoré chránia pečeňovú bunku pred poškodením (hepatoprotektíva) typu silymarinu alebo ursodeoxycholovej kyseliny (UDC) a vitamíny, ktorých hladina môže byť pri poškodenej pečeni znížená (K, B12 a ďalšie) O tom, ktorý pacient bude dostávať ten-ktorý druh liečby rozhoduje jeho genotyp a štádium ochorenia. V prípade cirhózy, po eliminácii vírusu, je možná aj transplantácia pečene.
Očkovanie proti VHC zatiaľ možné nie je.
Imunita po prekonaní VHC nie je. Pacient môže po vyliečení ochorieť opakovane.
Prevencia VHC pre bežného človeka, spočíva vo vyhýbaní sa kontaktu s krvou a
pohlavnému styku s osobami, ktoré môžu byť potencionálnym zdrojom nákazy. Pre rizikové skupiny profesionálov (zdravotníci, hasiči, policajti) treba zdôrazniť zvýšenú ostražitosť a používanie ochranných pomôcok (najmä rukavíc) pri odbere krvi alebo telesných tekutín v zdravotníckych zariadeniach, ale i používanie ochranných prostriedkov pri zásahoch v rizikových komunitách, pri nehodách a hromadných nešťastiach.
Prognóza VHC je v drvivej väčšine prípadov priaznivá. V súčasnosti je už možné vyliečiť takmer 100% prípadov akútnej aj chronickej VHC. Podstatné však je diagnostikovať a liečiť ju včas, kým sa nerozvinú komplikácie. Aj takom prípade je možné ich vývoj spomaliť.
POZRI:
Rady pacientom s ochoreniami pečene
Vírusová hepatitída A (VHA)
Vírusová hepatitída B (VHB)
Vírusová hepatitída E (VHE)
Zápal pečene - hepatitída
Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.
© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené
