Vredová choroba (peptický vred)
Všeobecné poznámky
    Peptickým vredom nazývame vred na sliznici hornej časti tráviacej trubice (t.j. od pažeráka po tenké črevo), ktorý vznikol okrem iného, najmä nepriaznivým pôsobením žalúdkovej kyseliny na sliznicu uvedenej časti tráviaceho traktu. Vznik peptického vredu je pomerne zložitý proces, zjednodušene však možno povedať, že vred na sliznici hornej časti tráviacej trubice sa vytvorí vtedy, ak nad obrannými mechanizmami sliznice a organizmu (sem patrí napr. hlien na sliznici, dostatočná tvorba obranných látok v sliznici a pod.) prevážia tzv. agresívne faktory (dlhodobé poškodzovanie sliznice napr. niektorými liekmi s obsahom kyseliny acetylosalicylovej - Acylpyrin, Anopyrin a iné, kofeínom, nikotínom, alkoholom, časté stresové situácie a pod.). Jedným zo spolupôsobiacich negatívnych faktorov na vznik peptického vredu je aj prítomnosť baktérie s názvom Helicobacter pylori v žalúdkovej resp. dvanástnikovej sliznici. Je dokázané, že táto infekcia sa vyskytuje asi u 96% vredov dvanástnika a asi  80% vredov žalúdka a tvorí zápal sliznice v okolí vredu. V prípade, že sa tento zápal nevylieči, je väčšia pravdepodobnosť nedokonalého zhojenia vredu, a tým aj častejšie sa opakujúcich a dlhšie trvajúcich ťažkostí pacienta. Vyliečenie aktívnej formy zápalu žalúdkovej sliznice, spôsobenej uvedeným mikroorganizmom je dôležité aj z preventívneho hľadiska. Takýto dlhotrvajúci zápal sliznice žalúdka môže po rokoch neliečenia viesť k zmenám, ktoré sú predstupňom rakoviny žalúdka.
    Termínom "vredová choroba" označujeme vredové postihnutie sliznice dvanástnika. Vyjadruje sa tým skutočnosť, že ide o chronické ochorenie, ktoré má svoje kľudové štádium, kedy pacient nemá prakticky žiadne ťažkosti a tzv. florídne štádium, čo značí akútne vzplanutie choroby, čiže prítomný akútny zápal alebo vred na sliznici dvanástnika. Na začiatku týchto poznámok sme uviedli, že tzv. peptický vred sa môže objaviť v ktorejkoľvek časti tráviacej trubice, kde sa buď kyselina tvorí (žalúdok), kam sa dostáva natrávený obsah žalúdka (t.j. do dvanástnika a tenkého čreva) prirodzeným spôsobom alebo tam, kam sa kyslý žalúdkový obsah dostáva neprirodzeným spôsobom (pažerák) pri spätnom návrate obsahu žalúdka do pažeráka. Peptický vred pažeráka sa väčšinou vyskytuje v jeho dolnej tretine a vyvýja sa postupne zo zápalu pažeráka. Uvedený zápal je najčastejšie spôsobený chronickým dráždením sliznice pažeráka kyslým žalúdkovým obsahom. (pozri  refluxná choroba pažeráka )
Príznaky peptického vredu sú pomerne typické. Najčastejšie je prítomné pálenie v nadbrušku alebo v pažeráku, skôr nalačno, niekedy i po jedle alebo v noci. Ďalším charakteristickým príznakom je bolesť v nadbrušku alebo v okolí pupka, tiež skôr nalačno resp. o 2-3 hodiny po jedle a/alebo v noci. Pacient môže pociťovať napínanie na zvracanie po jedle, môže zvracať požitú potravu, niekedy s prímesou žlče alebo čerstvej, či natrávenej krvi ( hemateméza ) Ak pacient opakovane zvracia krv, má krčovité bolesti brucha, mal by byť čo najrýchlejšie dopravený do nemocnice (pozri krvácanie z tráviacej trubice )
Diagnostika sa dnes už vykonáva takmer výlučne endoskopicky (gastroskopicky). Pri peptickom  vrede pažeráka, žalúdka a jejuna (čo je časť tenkého čreva za dvanástnikom), prípadne vrede v operovanom žalúdku platí zásada, že z každej takejto lézie je treba odobrať bioptickú vzorku na histologické vyšetrenie a vred endoskopicky a histologicky sledovať až do úplného zhojenia, pretože môže prejsť do zhubného rakovinového bujnenia, prípadne byť malígny už od začiatku.
Komplikácie peptického vredu sú v súčastnosti oveľa menej časté ako tomu bolo v minulosti. Medzi najobávanejšie a zároveň najčastejšie patrí k r v á c a n i e, ktoré môže byť buď ľahké, kedy to pacient ani nemusí zistiť až po alarmujúce zvracanie čerstvej a/alebo natrávenej krvi hemateméza a/alebo čiernu stolicu, ktorá má smolovitú konzistenciu meléna. Druhou nemenej závažnou komplikáciou je prederavenie steny žalúdka alebo dvanástnika (perforácia) následkom prehlbovania sa vredového ložiska. Perforácia je
takmer  vždy sprevádzaná prudkou bolesťou brucha. Šírenie vredu do okolitých orgánov sa nazýva penetrácia a tiež je sprevádzaná akútnym zhoršením stavu pacienta. Všetky uvedené komplikácie sú život ohrozujúce a vyžadujú si urgentný chirurgický zásah.
Liečba a jej taktika závisí od toho, kde v hornej časti tráviacej trubice je vred lokalizovaný a či okolitá sliznica je osídlená už spomínaným Helicobacterom pylori   (ďalej len HP) a či toto osídlenie uvedenou infekciou bolo schopné vyvolať chronický aktívny zápal sliznice žalúdka alebo dvanástnika.
D i e t a  a  r e ž i m o v é  o p a t r e n i a. V zásade sa treba vyvarovať  konzumu dráždivých a korenistých jedál, alkoholu, čiernej kávy, fajčeniu a pod. Pokiaľ ide o fyzickú aktivitu, pri akútnom zhoršení vredovej choroby, najmä ak j v popredí bolesť alebo stav po krvácaní z tráviaceho traktu, sa aspoň 10-14 dní odporúča fyzické šetrenie. Vhodné sú iba krátke prechádzky, resp. ľahké dychové cvičenia
podľa aktuálneho stavu, bez akejkoľvek námahy brušného svalstva. Ak pri akútnom zhoršení nedošlo ku krvácaniu a pacient nepociťuje bolesť v nadbrušku a/alebo pálenie (napr. pri predklone), môže sa venovať ľahkej až stredne ťažkej fyzickej aktivite. Okrem vyššie uvedených činnosti sú vhodné aj dlhšie prechádzky, ľahké cviky na rozcvičenie celého tela (s výnimkou brušného svalstva) Maximálne treba obmedziť používanie tzv. brušného lisu - to je tlak na brušnú, stenu, ktorý treba vyvinúť napr. pri vyprázdňovaní stolice. Vhodné športy v tomto štádiu choroby sú také, ktoré príliš nezaťažujú brušné svalstvo (rekreačné bicyklovanie po rovine, ale žiaden špurt alebo horská cyklistika), gymnastika (vylúčiť však treba predklony, premety a záťaž brušného svalstva). Vzhľadom na možnosť úrazu brušnej oblasti nie sú vhodné športy, pri ktorých k takému úrazu môže dôjsť (futbal, hokej, skoky do vody a pod.). Asi po mesačnej rekonvalescencii možno začať s pomalým posilovaním brušného svalstva, ale postupovať treba prísne individuálne tak, aby pri cvičení nedošlo k vyčerpaniu fyzických síl pacienta. Intímny život pacienta s vredovou chorobou je možné vykonávať tak, aby sa dodržali vyššie uvedené zásady, teda čo najmenší tlak na nadbruško a stavu a povahe ochorenia primeraná fyzická námaha.         
V  m e d i k a m e n t ó z n e j   l i e č b e   HP negatívnych peptických vredov sa používajú lieky  na zníženie tvorby alebo kyslosti žalúdkovej kyseliny. Tvorbu kyseliny znižujú napr. tzv. blokátory H2 receptorov (famotidín, ranitidín...) resp. blokátory protónovej pumpy  
(omeprazol, pantoprazol...)  Kyslosť žalúdkového obsahu znižujú tzv. antacidá. V prípade, že ide o peptický vred žalúdka alebo dvanástnika a je prítomný uvedený chronický aktívny zápal spôsobený HP, používa sa tzv. trojkombinačná liečba, ktorá obsahuje jednak
silný liek proti tvorbe žalúdkovej kyseliny (blokátor protónovej pumpy-viď vyššie) a dve antibiotiká, najčastejšie amoxycilin a klaritromycin alebo amoxycilin a metronidazol, resp. amoxycilin a azitromycin. Uvedená trojkombinácia sa spravidla užíva 7 dní (v prípade použitia azitromycinu sa tento užíva len prvé tri dni kúry). Po jej dobratí sa podľa stavu pokračuje buď blokátorom protónovej pumpy ešte 14 dní alebo sa namiesto neho v ľahších prípadoch podávajú blokátory H2 receprotov alebo antacidá, prípadne obe spolu. V niektorých prípadoch postačuje aj samotná antiHP kúra a po nej už pacient nepotrebuje žiadnu inú liečbu, ak sa subjektívne cíti dobre.
C h i r u r g i c k á   l i e č b a  peptických vredov je v súčasnosti oveľa zriedkavejšia ako tomu bývalo v minulosti. Plánovaných chirugických výkonov pre peptické vredy je oveľa menej ako pred érou blokátorov protónovej pumpy a  poznaním podielu HP na vzniku peptického vredu. V súčasnosti sa k chirurgovi na operačnú sálu najčastejšie dostane pacient, ktorý začne náhle krvácať z tráviaceho traktu, často bez predošlej anamnézy vredovej choroby alebo s vredovou chorobou nedostatočne liečenou, často z vlastnej viny pacienta. Chirurgické metódy liečby vredovej choroby uvedieme len v skratke (opich - sutúra krvácajúceho vredu, resekcia žalúdka-
rôzne typy,  vagotómia - rôzne typy - za účelom zníženia stimulácie vylučovania žalúdkovej kyseliny a iné metódy, ktorých podrobný popis je nad rámec tejto stránky).
Prevencia vzniku peptického vredu vyplýva z dodržiavania zásad správnej životosprávy, kde je potrebné vylúčiť alebo aspoň obmedziť pôsobenie vyššie uvedených tzv. agresívnych faktorov, prípadne posilniť obranné mechanizmy sliznice žalúdka. Po zhojení peptického vredu sa okrem vyšie uvedených opatrení niekedy odporúča dlhodobé užívanie malých dávok protivredových liekov.
Prognóza peptického vredu žalúdka alebo dvanástnika je v súčasnosti väčšinou dobrá. Ak sa vred včas diagnostikuje a správne lieči, pacient po vyliečení nemá prakticky žiadne ťažkosti a môže žiť ako zdravý človek, hoci by sa mal vyvarovať dlhodobého dráždenia sliznice žalúdka a dvanástnika nevhodnou potravou a návykmi (viď vyššie). V neposlednom rade na obnovenie už zahojeného vredu negatívne môže vplývať aj dlhodobý stres v práci alebo v rodine. V súčasnosti však už peptický vred resp. vredová choroba patrí medzi dobre liečiteľné ochorenia a nepredstavuje z hľadiska pacienta ani ošetrujúceho lekára závažnejší problém.  

POZRI
Krvácanie z tráviacej trubice
Endoskopia v celkovej anestézii
Rady pacientom s ochoreniami žalúdka a dvanástnika

Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme. 

© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené