Príznaky ochorení pažeráka
1 Sťažené prehltanie - (dysphagia, dysfágia) je príznak, ktorý pacient síce pociťuje v pažeráku, ale jeho príčinou môžu byť aj ochorenia, lokalizované mimo pažeráka. Viaže sa takmer bezprostredne na hltací akt. Často pacient dokáže presne určiť miesto (napr. hornú, strednú alebo dolnú časť pažeráka, kde pri hltaní cíti bolesť. Lokalizácia tohto pocitu je veľmi dôležitá pre stanovenie presnej diagnózy. Tiež je dôležité, či pacient pociťuje sťažené hltanie vždy, alebo len občas, resp. či ho vníma pri tuhej alebo už aj pri tekutej potrave. Ak je sťažené hltanie spojené so zvracaním, prípadne veľmi nepríjemným až neznesiteľným zápachom z úst, je to veľmi často známka pokročilého, často závažného ochorenia pažeráka. Ak pacient prichádza za lekárom v tomto stave, obyčajne už býva neskoro na účinnú liečbu.
Pre ľahšie pochopenie tohto príznaku možno dysfágiu rozdeliť na tzv. hornú, ktorá sa lokalizuje do hornej časti pažeráka (asi do oblasti pažeráka cca 20 cm od rezákov) a dolnú, ktorú pacient pociťuje v hrudnej časti pažeráka, či už v jeho strednej alebo dolnej časti.
Príčiny dysfágie sú zväčša organické (ochorenia pažeráka - najčastejšie sú to zápaly, nádory alebo iné organické choroby, ochorenia nervového systému spojené s poruchami hltacieho aktu, ochorenia ostatných hrudných orgánov alebo chrbtice, choroby kostrového svalstva a iné stavy). Funkčné príčiny sťaženého hltania ho môžu lokalizovať prakticky do celého pažeráka. U nervovo labilných pacientov sa dysfágia najčastejšie lokalizuje do oblasti krku.
Pri tzv. hornej (orofaryngeálnej) dysfágii sú to často neurologické choroby, ktoré majú za následok porušenú nervovú reguláciu hltacieho aktu. Jej zriedkavou príčinou však nie sú ani ochorenia samotného pažeráka (zápaly, nádory a iné stavy) alebo okolitých orgánov (napr. nádory v ORL oblasti, zväčšenie štítnej žľazy a pod.). Pri tejto dysfágii je typické horšie hltanie tekutín ako tuhej potravy, je často spojená s kašľom a nepríjemným pocitom návratu potravy a požitej tekutiny do hornej časti hrtana a do nosa.
Najčastejšou príčinou tzv. dolnej (ezofageálnej) dysfágie sú choroby pažeráka (zápaly a nádory, či vredy alebo vakovité vydutiny steny pažeráka - divertikle).
2 Bolestivé prehltanie - (odynophagia, odynofágia) sa môže vyskytnúť aj u zdravého človeka, ak je príliš hltavo veľké, zle požuté kusy príliš horúcej alebo inak mechanicky, či chemicky dráždivej potravy (napr. príliš korenisté jedlá, alkohol a pod.)
Ak sa však tento príznak vyskytuje aj pri hltaní bežnej dobre požutej potravy, ktorej konzumácia človeku nikdy predtým nerobila ťažkosti, dokonca ak je bolestivé aj hltanie tekutín, ide už obyčajne o vážny stav.
Príčinou bolestivého hltania sú najčastejšie choroby pažeráka, ktoré postihujú jeho sliznicu (zápaly, nádory, vredy) alebo zužujú jeho priesvit (lúmen), čo bráni fyziologického posunu potravy do žalúdka.
3. Pálenie v pažeráku a/alebo v nadbrušku (pyrosis) sa často uvádza ako pálenie záhy (v češtine pálení žáhy), čo nie je celkom spisovný termín pre tento príznak. Vyznačuje sa dlhodobým alebo občasným krátkodobým pocitom pálenia za hrudnou kosťou, s vyžarovaním do nadbruška a niekedy až do krku. Je veľmi dôležité tento príznak odlíšiť od príznaku ochorenia vencovitých srdcových ciev, ktorý sa prejavuje ako angina pectoris. Často je to aj pre lekára veľký problém. Tu môže, zvlášť vo veku, kedy už možno u pacienta predpokladať ochorenie vencovitých srdcových ciev, pomôcť jednoduchý test s nitroglycerínom alebo kyslou šťavou. Ak sa pálenie v hrudníku po podaní nitroglycerínu pod jazyk zlepší, ide najskôr o anginu pectoris, ak nereaguje, môže ísť o pálenie v pažeráku, ale to nebýva vždy pravidlom. Naopak, ak sa pálenie v hrudníku po kyslej šťave zhorší, má pôvod pravdepodobne v ochorení pažeráka, ak na jej požitie nereaguje, môže ísť o príčinu mimo pažeráka.
4. Návrat kyslého alebo horkého obsahu žalúdka do pažeráka (regurgitatio) sa prejavuje spätným tokom obsahu žalúdka do pažeráka. Podľa toho, aký tento obsah je, resp. ktorá zložka (kyselina alebo žlč) v regurgitovanom obsahu prevažuje, ide buď o kyslý alebo zásaditý reflux. Logicky teda môže ísť aj o reflux zmiešaný. Reflux a pyróza sú vedúcimi príznakmi gastroezofágovej refluxovej choroby. Nie každá pyróza a každý reflux však automaticky znamenajú, že pacient trpí na túto chorobu. Poznáme totiž aj tzv. fyziologický reflux (napr. po objemnom, príliš kyslom alebo mastnom jedle, či nápojoch s obsahom oxidu uhličitého). K patologickému gastroezofageálnemu refluxu dochádza okrem iného aj preto, lebo sa na jeho vzniku podieľa aj oslabený dolný pažerákový zvierač a zvýšený tlak vo vnútri žalúdka, čím sa poruší tzv. záklopkový mechanizmus, ktorý v oblasti prechodu pažeráka do žalúdka zabraňuje uvedenému refluxu.
5. Bolesť v hrudníku môže mať tiež príčinu v pažeráku. Ak bolesť v hrudníku súvisí s príjmom potravy, s návratom žalúdkového obsahu do pažeráka, je nezávislá na pohyboch, dýchaní alebo fyzickej námahe, je veľmi pravdepodobné, že pochádza z pažeráka. Mnohokrát je však veľmi ťažké zistiť jej presnú príčinu. Hoci dobrá anamnéza pomôže usmerniť lekára v rozhodovaní, aké vyšetrenia má vykonať, ale niekedy ich treba urobiť celý rad, aby sa odhalila skutočná príčina tejto bolesti.
Čo môže urobiť pacient? Lekárovi pomôže najviac, ak je pacient schopný presne popísať svoje ťažkosti. V mladšom veku asi do 30 rokov, je pri vyššie uvedených príznakoch veľmi pravdepodobné, že ich príčinou nebude ochorenie srdca, ale skôr iná príčina (chrbtica alebo pažerák). Takýto pacient sa môže teda, skôr ako navštívi lekára, pokúsiť riešiť svoj stav sám, dodržiavaním šetriacej životosprávy, vylúčením dráždivých jedál a nápojov, nikotínu, úpravou svojej telesnej hmotnosti a užívaním voľne dostupných preparátov na viazanie žalúdkovej kyseliny (antacidá). Ak však ťažkosti do 2-3 týždňov po uvedených opatreniach neustúpia, mal by vyhľadať lekára. Naopak vo vyššom veku, najmä nad 50 rokov alebo ak pacient trpí na ochorenie srdca a ciev, vysoký krvný tlak alebo cukrovku, či ochorenie chrbtice, s návštevou lekára by nemal váhať, ak sa stav do 24-48 hodín po diéte alebo antacidách nezlepší. Ak bolesť nereaguje na úľavové opatrenia (diétu, antacidá, zmenu polohy tela) alebo podanie nitrátov, mal by lekára navštíviť neodkladne.
Čo musí urobiť lekár? Po rozhovore s pacientom (anamnéze) podľa veku, charakteru a trvania ťažkostí stanoví ďalší postup. U mladých ľudí do 30 rokov sa väčšinou po stanovení pracovnej diagnózy, začína terapeutickým testom. Lekár alebo zdravotná sestra poučí pacienta o životospráve, dostane príslušnú medikamentóznu liečbu a ak sa stav do 7-10 dní nezlepší, plánujú sa ďalšie vyšetrenia. U pacientov nad 50 rokov sa postupuje podľa pridružených ochorení a celkového stavu pacienta. Jednotný návod na diagnostický ani liečebný postup neexistuje, vždy je individuálny. Niekedy možno počkať na výsledok terapeutického testu, inokedy treba gastroskopiu prípadne iné vyšetrenia ordinovať v čo najkratšom čase, najideálnejšie už pri prvom vyšetrení pacienta, za predpokladu, že prišiel nalačno. Pri dôvodnom podozrení na ochorenie pažeráka, prvým vyšetrením je spravidla ezofagogastroskopia, prípadne s odberom vzorky chorobne zmenenej sliznice na histologické vyšetrenie alebo ster zo sliznice pažeráka. Podľa výsledkov uvedených vyšetrení nasleduje buď príslušná liečba alebo sa plánujú ďalšie vyšetrenia, napr. rtg, endosonografia, pH-metria (ňou sa zisťuje kyslosť alebo zásaditosť obsahu, ktorý sa dostáva do pažeráka) alebo iné vyšetrenia (ORL, pľúcne, kardiologické...)
POZRI:
Endoskopia v celkovej anestézii
Choroby v gastroenterológii
Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.
© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené
