Steatóza pečene
Definícia a výskyt Ide o chorobný proces, pri ktorom sa pečeňové tkanivo nahrádza tukom, a následne k nahrádzaniu jej štruktúry väzivom až ku konečnému štádiu, ktorým je cirhotická prestavba tkaniva pečene. O stukovatení pečene hovorím vtedy, ak tuk v nej tvorí 5-10% jej celkovej hmotnosti. Jej výskyt stúpa priamoúmerne s počtom obéznych a s počtom ľudí trpiacich na ochorenia, ktoré k nej vedú. Odhaduje sa, že na 1000 obyvateľov ročne pribudnú dva nové prípady steatózy pečene.
Príčiny stukovatenia pečene možno rozdeliť na dve skupiny. Ak je stukovatenie pečene zapríčinené alkoholom, hovoríme o alkoholickej tukovej pečeni (AFLD). V prípade iných príčin ide o nealkoholickú tukovú chorobu pečene (NAFLD), resp. môže ísť o nealkoholovú steatohepatitídu )NASH). Okrem alkoholu, sú najčastejšími príčinami stukovatenej pečene tzv. metabolický syndróm (cukrovka - diabetes II. typu s obezitou a vysoký krvný tlak), ale aj
rezistencia na inzuilín, celiakia alebo Wilsonova choroba (porucha metabolizmu medi s postihnutím pečene). K stukovateniu pečene môže viesť aj rapídne chudnutie alebo dlhodobé užívanie niektorých liekov (tamoxifen, amiodaron, metotrexat a iné)
Klinický obraz býva rôznorodý. Pacient dlho nemusí mať žiadne ťažkosti. Neskôr sa pridružia problémy z chorôb, ktoré k steatóze vedú, ale môže sa vyskytnúť aj pocit plnosti v nadbrušku, nevoľnosť, chudnutie, tlakové bolesti pod pravým, rebrovým oblúkom pri zväčšenej pečeni a iné nešpecifické príznaky. Ak sa pridruží žltačka, ide spravidla už o ťažké stukovatenie pečene s prechodom do fibrózy resp. cirhózy pečene. Z laboratórnych laparemtrov môžu byť spočiatku len nevýrazne zvýšené pečeňové testy (AST,ALT, GMT,ALP), prípadne tuky v krvi cholesterol. triglyceridy) alebo aj CRP. Krvný obraz býva postihnutý až v pokročilom štádiu. Pri fyzikálnom vyšetrení je častá nadváha až obezita a mierne zväčšená, niekedy na pohmat citlivá pečeň. Ak je zväčšená aj slezina, spravidla už ide o prechod stukovatenia pečene do cirhózy pečene.
Komplikácie stukovatenej pečene vychádzajú z jej postupného zlyhávania a prechodu do fibrózy a cirhózy pečene.
Diagnostika sa začína anamnézou a fyzikálnym vyšetrením. Ak je však pacient extrémne obézny, zväčšenie pečene nie je možné fyzikálne vyšetriť. PO laboratórnych testoch nasleduje sonografia, ktorá je zlatým štandardom na odhalenie steatózy pečene. CT alebo MR sa indikuje až pri ťažšom postihnutí pečene spravidla pri prechode do cirhózy. Pomerne presnou metódou na zistenie štádia fibrózy je tzv. elastografia pečene.
Diferenciálna diagnostika je zameraná na odlíšenie príčin zvýšených pečeňových testov najmä u obézneho pacienta, kde je steatzóza pečene takmer pravidlom.
Liečba je veľmi často najmä v počiatočnom štádiu predovšetkým v rukách pacienta. Elementárnym počiatočným krokom u obézneho pacienta musí byť redukcia hmotnosti. V prípade, že ide o alkoholickú steatózu pečene je na prvom mieste abstinencia. Pomocný účinok majú preparáty silymarinu. Pre svoj antifibrotický účinok sa v liečbe často používajú aj preparáty s obsahom kyseliny ursobeoxycholovej (UDCA). Rovnako treba prísne dbať na liečbu ochorení, ktoré k stukovateniu pečene vedú. Čím lepšie sú tieto ochorenia kompenzované, tým neskôr nastane rozvoj steatózy a jej prechod do cirhózy pečene.
Prevencia spočíva v triezvom životnom štýle s umiernenou alebo žiadnou konzumáciou alkoholu a tukov a tiež v prísnej liečbe ochorení, ktoré k steatóze vedú,
Prognóza je pri zistení choroby v počiatočnom štádiu, resp. dodržiavaní diétnych a liečebných opatrení v podstate dobrá a prechod do cirhózy nemusí nastať vôbec alebo až o niekoľko desiatok rokov.
POZRI
Cirhóza pečene
Rady pacientom s ochoreniami pečene
Zápal pečene - hepatitída
Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.
© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené
