Cirhóza pečene
   je ochorenie, ktoré je obyčajne konečným štádiom postupne sa vyvíjajúceho chronického najčastejšie zápalového, venostatického alebo nádorového ochorenia pečene. Vyznačuje sa makroskopicky a mikroskopicky zistiteľnými nezvratnými zmenami pečeňového parenchýmu, funkcie pečene a následne i sekundárnymi zmenami funkcie iných orgánov tráviacej sústavy i iných funkcií organizmu, bezprostredne súvisiacich s činnosťou pečene. Ide o fibrotický proces, združený s poškodením lobulárnej štruktúry pečene, prítomnosťou regeneračných uzlíkov a cievnych anastomóz.
Klasifikácia ochorenia je možná z rôznych hľadísk.Morfologická klasifikácia vychádza z prevládajúceho makroskopického obrazu pečene, ktorý vidno voľným okom napr. pri laparotomii, laparoskopii, alebo sekcii.V tomto zmysle môže ísť o makronodulárny, mikronodulárny alebo zmiešaný typ cirhózy pečene. Histologická klasifikácia potvrdzuje morfologickú diagnózu. Možno rozlíšiť typ portálny (ide o alkoholickú, mikronodulárnu cirhózu), postnekrotický (tzv. makronodulárna cirhóza po prekonaní hepatitídy), primárny alebo sekundárny biliárny typ cirhózy, hemochromatózu, Wilsonovu chorobu a iné.
Etiológia cirhózy pečene je rôznorodá. Jej príčinou sú neliečené akútne alebo chronické hepatitídy, chronické choroby pečene, ciev, žlčových ciest alebo iných orgánov (napr. srdca, pankreasu). Prvotné príčiny týchto ochorení, ktoré neskôr pri nedostatočnej liečbe alebo prirodzeným spôsobom vedú k vývoju cirhózy pečene sú toxické príčiny (alkohol, lieky, iné hepatotoxické jedy) vírusy (najmä hepatitíd B a C), metabolické poruchy (hemochromatóza, Wilsonova choroba), cholestáza (primárna alebo sekundárna), ileojejunálny bypass ale i genetické faktory. Niekedy však nie je možné zistiť príčinu cirhózy, tomuto typu hovoríme kryptogénna cirhóza pečene.
Výskyt cirhózy pečene vo svete i u nás má stúpajúci trend, ktorý závisí od frekvencie výskytu ochorení, ktoré k nej vedú alebo od spotreby toxických látok (alkoholu, liekov), ktoré jej vývoj podporujú.
Klinický obraz závisí od štádia choroby a jej sprievodných príznakov. Sú prípady, kedy cirhóza pečene môže prebiehať úplne bez príznakov a zistí sa až na pitevnom stole. Kompenzovaná cirhóza pečene sa prakticky ničím nelíši od chronickej hepatitídy. Avšak klinický obraz plne rozvinutej cirhózy pečene je pomerne charakteristický.
Medzi nešpecifické subjektívne príznaky cirhózy patria: únava, celková slabosť, pocit tlaku pod pravým rebrovým oblúkom, svrbenie kože a iné.
Objektívne môže byť prítomný ikterus (existujú však aj anikterické formy cirhózy), tzv. Chvostekov habitus (hypotrofia končatinového svalstva a typický pavúčí výzor s vpadnutými očami, podvýživou, gynekomastiou a zväčšeným bruchom, v ktorom sa obyčajne nachádza ascites)
V laboratórnom obraze nachádzame v hematologických parametroch často makrocytovú anémiu rôzneho stupňa, poruchy krvotvorby a zrážania krvi, zníženú hladinu trombocytov. V biochemických parametroch nachádzame často hyperbilirubinémiu a aktivitu transamináz, niekedy sekundárnu hyperlipidémiu. v moči často bilirubín a/alebo urobilinogén a mikroskopickú hematúriu (ako dôsledok hemokoagulačnej poruchy).
Komplikácie V pokročilom štádiu cirhózy sú typické prejavy portálnej hypertenzie, u pacienta sú často okrem ascitu a opuchov končatín, niekedy až anasarky, prítomné i pažerákové varixy rôzneho stupňa. S portálnou hypertenziou často kontrastuje periférna hypotenzia, často sú prítomné známky hyperkinetickej cirkulácie, čo sťažuje medikamentózne ovplyvnenie samotnej portálnej hypertenzie. Pažerákové varixy sú významným rizikovým faktorom cirhózy pečene a krvácanie z nich často vedie k terminálnemu stavu. Pacient často umiera na nezastaviteľné krvácanie pri plne rozvinutých príznakoch hemoragického a metabolického šoku.Pri cirhóze pečene sú často postihnuté aj funkcie centrálneho a periférneho nervového systému, pacient má problémy s koncentráciou, orientáciou, má príznaky polyneuropatie (brnenie dolných končatín, zníženie kožnej citlivosti a pod.) Najobávanejšou komplikáciou cirhózy je jej prechod do rakoviny pečene (hepatocelulárny karcinóm). Pacient s cirhózou pečene trpí tiež na sekundárnu imunodeficienciu, čo ho ohrozuje častými infekciami, má zvýšený výskyt cholelitiázy, vredovej choroby, pankreatitídy a diabetu. Nie sú zriedkavosťou ani časté fraktúry, čo je dôsledkom metabolickej osteopatie i možným vedľajším účinkom dlhodobej liečby cirhózy pečene s následnou hormonálnou dysbalanciou organizmu.
Diagnostika cirhózy pečene vychádza z metód, ktoré sa používajú pri diagnostike ochorení, ktoré cirhóze pečene predchádzajú. Po anamnéze a fyzikálnom vyšetrení, ak lekár vysloví podozrenie na cirhózu pečene sa ordinujú laboratórne vyšetrenia (krvný obraz, protrombínový čas, biochemické vyšetrenia –glukóza, albumín, bilirubíny, transaminázy, cholesterol, prípadne celé lipidové spektrum, hladiny iónov, moč a iné parametre, napr. na potvrdenie alebo vylúčenie vírusových hepatitíd, autoimunitných porúch alebo otráv s postihnutím pečene).Ďalším vyšetrením je abdominálna ultrasonografia. Ňou sa dá zistiť zväčšenie pečene, jej štruktúra, ložiskové zmeny, či prítomnosť tekutiny v dutine brušnej, ktorej hovoríme ascites. Niekedy, najmä ak k cirhóze pečene viedla vírusová hepatitída a stav sa plánuje liečiť interferónom, je potrebná aj biopsia pečene prípadne laparoskopia. CT alebo MR sú často už iba doplňujúcimi vyšetrovacími metódami, ktoré potvrdia diagnózu, stanovenú uvedenými, bežne dostupnými vyšetreniami.
Liečba cirhózy pečene sa riadi v prvom rade ovplyvnením ochorení, ktoré k cirhóze pečene viedli, snahou o udržanie cirhózy pečene v kompenzovanom stave, teda pokiaľ možno, bez ascitu a bez vysokej metabolickej aktivity transamináz. To sa dosahuje niekoľkými spôsobmi.
Diétne a režimové opatrenia sú pri cirhóze pečene mimoriadne dôležité, ba možno povedať, že sú jedným z najdôležitejších predpokladov na to, aby sa dôsledky cirhózy dali ovplyvniť aj medikamentózne. Je iluzórne očakávať, že cirhóza pečene a jej komplikácie sa budú dať zvládnuť liekmi alebo inými liečebnými zásahmi u alkoholika, ktorý bude pokračovať v konzumácii alkoholu. Uvedené opatrenia sa musia riadiť aktuálnym stavom pacienta a pružne sa mu prispôsobovať. Sú však aj režimové opatrenia, ktoré platia pre cirhotika trvale. Medzi ne patrí v prvom rade vylúčenie konzumácie alebo styku chorého s látkou, ktorá k vývoju cirhózy pečene viedla (alkohol, toxické látky – jedy, lieky a pod.). Strava má byť v prvom rade racionálna, s vylúčením živočíšnych tukov, s prevahou bielkovín a cukrov (pochopiteľne, ak cirhotik netrpí zároveň na cukrovku) s dostatkom vitamínov. Príjem minerálov sa musí riadiť tým, či sú prítomné prejavy portálnej hypertenzie, známky porúch minerálového hospodárstva alebo iné poruchy, pri ktorých je kontrola príjmu minerálov potrebná. Fyzická záťaž je tiež limitovaná štádiom choroby, ale v zásade pre cirhotika platí fyzické šetrenie. Ľahké nezaťažujúce činnosti ako je osobná hygiena alebo kratšie prechádzky, môžu byť dokonca prospešné.
Medikamentózne liečebné opatrenia sa riadia ochorením, ktoré k cirhóze viedlo a komplikáciami samotnej cirhózy. V liečbe sa používa množstvo liečebných prípravkov od tzv. hepatoprotektív cez betablokátory, diuretiká, kortikoidy až po interferón. Liečba komplikácii cirhózy pečene je náročná a často ju treba realizovať v nemocnici.
Prognóza ochorenia závisí od štádia, v ktorom sa choroba diagnostikuje a základného ochorenia, ktoré k nej viedlo. Ak sa choroba diagnostikuje v počiatočnom štádiu a začne sa adekvátne liečiť, je možné proces prirodzeného vývoja choroby výrazne spomaliť, ale nie zastaviť. Chorobu je v prípade včasnej diagnózy možné pri adekvátnej liečbe udržať v stabilizovanom stave i niekoľko rokov. Ak sa však ochorenie zistí v pokročilom štádiu, najmä s plne rozvinutými komplikáciami (portálnou hypertenziou, ascitom, poruchami hemokoagulácie a pod.), často o pár mesiacov alebo rokov končí smrteľne, najčastejšie pre jeho liečebne nezvládnuteľné komplikácie. V súčasnosti už v SR funguje Národný register pacientov s cirhózou pečene a aj transplantačný program, ktorý je často pre pacientov s cirhózou pečene jediným riešením, ktoré ich  dokáže pri tejto diagnóze znova vrátiť do plnohodnotného života. 

POZRI
Choroby v gastroenterológii
Kedy ku gastroenterológovi
Primárna biliárna cholangitída (PBC)
Varixy hornej časti tráviacej trubice

Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme. 

© 2001-2023 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené