Autoimunitné hepatitídy (AIH)
Definícia a výskyt. Ide o chronické autoimunitné ochorenie pečene, nejasnej príčiny, ktoré sa vyskytuje častejšie u žien a môžu sa zistiť v každom veku, aj v detskom. Presné epidemiologické údaje nie sú známe. V Európe sa incidencia odhaduje na 1-2 prípady na 100 000 obyvateľov, ale AIH sú všeobecne poddiagnostikované a často sa odhalia pomerne neskoro. Existujú dve skupiny AIH, typická, ktorá prebieha ako samostatné ochorenie a netypická, ktorá sa vyskytuje pri iných ochoreniach (najčastejšie je združená s PBC a PSC, ale aj s nešpecifickými črevnými zápalmi IBD). V vývoji AIH má významnú úlohu genetická predispozícia, ale i vonkajšie faktory, vírusy hepatitíd a pridružené ochorenia (PBC,PSC, IBD)
Klinický obraz nie je jednotný a závisí od toho, či ide o samostatnú AIH alebo združenú s inými chorobami. Spojnicou sú nešpecifické počiatočné príznaky ako sú malátnosť, zvýšená únava, poruchy trávenia, mierne zvýšené pečeňové testy. Ochorenie môže prebiehať akútne, chronicky i ako tzv. fulminantná forma s rýchlym priebehom a rozvojom komplikácii, ktorým sa nedá zabrániť a pacient môže zomrieť v priebehu krátkej doby
Komplikácie vyplývajú zo zlyhania pečene. Úporné svrbenie žlto sfarbenej kože, krvácanie z pažerákových varixov, hromadenie tekutiny v brušnej dutine (ascites), poruchy zrážania krvi a ďalšie život znepríjemňujúce a ohrozujúce príznaky sú signálom zlého vývoja choroby.
Diagnostika je pomerne ťažká, pretože neexistuje laboratórny test, ani zobrazovacia, či iná metóda, ktorá by bola špecifická pre túto skupinu ochorení. V laboratórnom obraze nachádzame zvýšenú sedimentáciu erytrocytov, zvýšené tzv. pečeňové testy (AST,ALT, GMT,ALP). Zvýšené bývajú najmä tzv. autoprotilátky (napr. ANA,AMA, ASMA,ALKM) Problémom je, že ani autoprotiláky nemusia byť u všetkých pacientov s AIH pozitívne. Asi u 5-10% týchto pacientov sa autoprotilátky vôbec neobjavia.,čo značne sťažuje spresnenie diagnózy. Histologický obraz (vzorka z pečene) nie je pre AIH typický.
Diferenciálna diagnostika sa zameriava najmä na vylúčenie infekčných, ale i neinfekčných akútnych a chronických poškodení pečene.
Liečba je symptomatická. Podávajú sa preparáty brzdiace zápalový proces (kortikoidy, ursodeoxycholová kyselina), lieky na ovplyvnenie imunity (imunosupresíva), a tzv. hepatoprotektíva typu silymarinu. Pri sprievodných komplikáciách sa pridávajú lieky na ich zmiernenie (močopudné lieky, infúzie albumínu a iné). Cirhóza pečene, ktorá sa zistí asi u 40% neliečených pacientov s AIH, je indikáciou na transplantáciu pečene.
Prevencia nie je možná, pretože príčina AIH je neznáma. Predpokladá sa, že autoimunitný proces v pečeni spúšťa vírusová infekcia, ale ktorá konkrétne, nie je známe, takže preventívne opatrenia môžu byť len všeobecné.
Prognóza je ťažko odhadnuteľná a záleží od veku, pohlavia a štádia, v ktorom bola AIH diagnostikovaná. Všeobecne však možno povedať, že horšie sú na tom ženy, ktoré dostanú AIHG častejšie, ako muži a asi 80% neliečených pacientov, ktorí sú bez príznakov AIH sa pri miernom priebehu bez komplikácii, prežije v priemere 10 rokov od stanovenia diagnózy.
POZRI:
Cirhóza pečene
Primárna biriálna cholangitída (PBC)
Zápal pečene - hepatitída
Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.
© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené
