Úplatky, úplatky, kde vás ľudia berú?
Táto téma je v slovenskom zdravotníctve hádam staršia ako zdravotníctvo samo. Nakoľko sa v ostatnom čase o nej veľa diskutuje, zakladajú sa protikorupčné jednotky, agenti-provokatéri rastú ako huby po daždi, rozhodol som sa k tejto téme prispieť aj ja. Korupcia v zdravotníctve bola, je a bude, pokiaľ v kapitalistickom prostredí bude fungovať u nás ešte stále socialistické zdravotníctvo, takže téma je to prakticky nevyčerpateľná, pretože Slovák zostane Slovákom aj po vstupe do EÚ a NATO. A nič na tom nezmenia ani voľby do Európskeho parlamentu ani minister zdravotníctva, keby sa volal hoci aj Copperfield.

O tom, že nie všetci lekári sú skorumpovaní, vás možno nepresvedčia tieto dve príhody, ktoré sa skutočne stali v novozámockej nemocnici. Oba z príbehov mi osobne rozprávali ich aktéri. Jeden, žiaľ už nie je medzi nami a druhému sa vopred ospravedlňujem, že som ho nepožiadal o súhlas s publikovaním jeho príbehu.

Prvý príbeh sa stal kolegovi - známemu kardiológovi. Bolo to ešte za hlbokého socializmu, keď sa nám o osobných účtoch ani nesnívalo. Bol práve deň výplaty. Kolega si pred pár minútami bol u vrchnej sestry po obálku s peniazmi. Tú si samozrejme, strčil do vrecka plášťa, že si ju odloží neskôr. Vtom niekto zaklopal na dvere jeho izby. Vošiel pacient, ktorého práve prepúšťal a strčil mu do plášťa obálku. Poctivý kolega mu ju stihol ešte medzi dverami vrátiť. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď po odchode oného dobrodinca zistil, že mu nevrátil jeho "úplatok", ale svoju výplatu. Našťastie ho dobehol pri výťahoch a obálky si vymenili. Na úsmevy ľudí okolo kolega ani nereagoval, hlavne že mal späť svoju výplatu, ktorú potrebovali aj jeho tri malé deti.

Druhý o nič menej humornejší mi rozprával kolega, ktorý už v novozámockej nemocnici nepracuje. Pri výťahoch ho stretol pacient, ktorého práve prepúšťal domov. Dedinský dedko sa mu chcel poďakovať ako inak, obálkou do plášťa, bez ohľadu na miesto, ktoré si na túto transakciu zvolil. Kolega ako slušne vychovaný mu ju chcel vrátiť, ale dedko bol neoblomný. Dovtedy pri výťahoch zápasili, až dedko spadol, udrel si hlavu, nasledovali príslušné vyšetrenia vrátane neurologického a CT a ešte pár dní si poležal na oddelení.

Happyend: Po pár rokoch do miestnosti, kde onen kolega robil sonografie, vstúpil muž. Kolega vedel koľko bije, ale čakal čo bude. A prvá veta toho pacienta bola: "Pán doktor, pamätáte si ma, to ja som Vám dával tú obálku pred tým výťahom..."

Zlatá éra socializmu....

....ako sa zdá, pre niektorých ešte neskončila. Asi pred mesiacom som po dlhom čase dostal "úplatok". Pekne zabalená fľaša šampusu s pozlátenou zátkou v ešte viac pozlátenom papieri. Strčil som si ju do skrine a dávno som na ňu zabudol. Až včera mi manželka vraví: "No ten šampus, čo si mi sľúbil na meniny by sa mi teraz zišiel".

Pôvodne som totiž mal v úmysle, že si ho otvoríme na jej meniny, ale našťastie sme si dali čosi iné. Tak som jej ho venoval na "dámsku jazdu". Večer mi však zrazu v službe zazvonil mobil a vidím, že mi volá manželka. Pomyslel som si, že mi chce poďakovať a zaželať dobrú noc. Zdvihol som a podpichovačne som sa jej opýtal: "Tak čo, chceli by ste ešte jednu fľašku? " No to som nemal robiť. "Vieš ty vôbec, čo si mi to dal za šampus?" "No čo, zlatého Huberta," bránil som sa. "Veď ten bol vyrobený ešte za socializmu ! " "Čože? " skríkol som "to hádam nie? Ale veď to potom musí byť kvalitné ako francúzsky Champagne?" No opak bol pravdou. Zátka zhrdzavená a to, čo bolo vo vnútri fľaše sa nedalo už nazvať šampusom ani vínom, či iným pitným mokom. Skôr sa to podobalo na istú telesnú tekutinu, na ktorú sa mení každý vypitý alkohol v ľudskom tele. Tak skončila táto éra tekutého socializmu nakoniec v odpade. Škoda, keby som to bol vedel, mohol som si ju nechať ako suvenír a v pokročilom veku predať ako zberateľskú raritu. Možno potom by mala takú cenu, že z jej predaja by som mal aspoň na truhlu. Takže na záver poučenie pre všetkých mojich kolegov: "Fľašu, ktorú dostanete rozbaľte alebo ešte lepšie, vypite ihneď v ten deň. (neplatí pre kolegov - alkoholikov) . A na úplný záver nech mi pán Fico prepáči, ale dobrovoľne sa k nemu priznávam verejne až teraz. Tiež som istým spôsobom škrob a sebec ako naši páni poslanci, lebo som sa priznal až potom keď mi z úplatku nič nekvaplo.

(písané pred r. 2010 pre blog.sme.sk)


POZRI:
Humor nielen z lekárskej praxeskej praxe

Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.   

© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené