Slovenské zdravotníctvo sa stáva špinavým biznisom

Slovenský pacient je od istého času (informovaným netreba zdôrazňovať, od ktorého) nastavený tak, že lekár je pre neho úctivý služobník, ktorý musí plniť jeho želania. Kedykoľvek a akékoľvek. Sú lekári a zdravotnícke zariadenia, ktoré to robia. Na nete bol publikovaný prípad pacienta, ktorý prišiel s dvomi CT a dvomi MR (samozrejme negatívnymi) k svojmu lekárovi. Ten sa ho ako prvé spýtal, kto mu vyšetrenia indikoval. „Ja sám“, znela pacientova odpoveď.  

Niektoré súkromné zdravotnícke zariadenia urobia pre pacienta všetko, čo mu na očiach a najmä v peňaženke vidia. Hlavne, že zaplatí. Čo tam po jeho zdraví, keď „zakešuje“ a majú z toho profit. Slovenské zdravotníctvo sa už dávno stalo špinavým biznisom, ktorý sa často deje na úkor zdravia pacienta. Naivný slovenský, ujom Gúgelom vzdelaný pacient si myslí, že ak má prachy, môže si kúpiť všetko. Samozrejme. Vyšetrenia áno. Ale zdravie nie. Často sa dostáva do rúk šarlatánom, ktorí sú pre prachy ochotní urobiť pre neho všetko. Poctivý lekár na Slovensku nemá šancu prežiť. Ak chce robiť medicínu bez úplatkov a v súlade s morálnymi zásadami a preto, aby z nej vyžil, nech na ňu radšej zabudne. Utopí sa v špinavých vodách zdravotníckeho biznisu, ktorého korene siahajú až do najvyšších  miest slovenskej politiky. Ak pacientovi lekár nevyhovie len preto, že chce resp. musí dodržať určité štandardy a postupy na to, aby mu mohol napísať určitý liek, čo zahŕňa aj niektoré, možno pre pacienta nepríjemné, ale potrebné vyšetrenia, je vyhlásený za hnusáka, ktorý mu liek nechce predpísať bez potrebného vyšetrenia, s ktorým pacient nesúhlasí. Pacient prejde k inému lekárovi, ktorý mu ochotne liek predpíše bez vyšetrenia buď preto, že má konexie v poisťovni alebo vo vysokej politike a je prakticky nepostihnuteľný. Sú lekári, ktorí majú lukratívne zmluvy s poisťovňami, ale sú aj takí, ktorí opakovane limity prekračujú, žiadajú o ich zvýšenie, ale poisťovňa im limit zvýšiť odmieta. Poisťovňa však napriek tomu podpíše zmluvu s iným lekárom tej istej odbornosti v okrese a dá mu limit oveľa vyšší ako má lekár, ktorý o zvýšenie limitu žiadal. Sú ambulancie, ktoré vykazujú čierne výkony na čierne duše a poisťovňa mlčí.
   
MZ SR dáva pokuty farmaceutickým firmám za to, že nie sú schopné zabezpečiť zásobovanie lekární svojimi produktmi. Avšak to isté MZ SR dáva povolenia na reexport liekov, ktorý je hlavnou príčinou miznutia niektorých liekov z lekární. A čuduje sa svete, prvé firmy ktoré toto povolenie na Slovensku dostali, boli úzko prepojené so slovenskými  politickými špičkami. Farmaceutické firmy tento proces nijako nemôžu ovplyvniť. Ak priekupník vykúpi ich liek zo slovenských lekárni preto, lebo u nás je lacný a vonku ho môže drahšie predať a prakticky bezprácne zarobiť tisíce, možno milióny, prečo by to neurobil. Materské firmy slovenských farmaceutických firiem im často odmietajú dodávať enormné množstvá svojich produktov, lebo veľmi dobre vedia, že skončia v rukách priekupníkov na trhoch v tretích krajinách.

A slovenský pacient nadáva na lekára, ktorý sa snaží robiť poctivú medicínu len preto, že je tak trocha altruista, chce pre pacienta len to najlepšie a medicínu robí aj preto,  že ho ešte stále baví. Toto je realita slovenského zdravotníctva. 

(písané pre blog.sme.sk v r. 2014)

POZRI:
Slovenská zdravotnícka realita


Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme. 

© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené