Kým pošlete pacienta do "teplých krajín"
zistite si, či to nie je váš kolega!
Pred časom som bol s deťmi objednaný na zubné vyšetrenie. Nie k lekárke, kam chodia moje deti, ale k inej, na špeciálne vyšetrenie. Tam sme boli po prvýkrát, navyše termín vyšetrenia im dohodla manželka. S dcérou sme prišli na vyšetrenie pár minút pred termínom, syn však doraziť nestihol. Pred ambulanciou už nikto nečakal. Zaklopal som na dvere a po pozdrave vravím sestričke, že sme objednaní na vyšetrenie.
"Teraz?", znela jej odpoveď, resp. otázka.
"Áno", vravím, "boli sme objednaní", zdupľoval som a podal som jej výmenné lístky.
"A syna máte kde?" znela otázka sestričky.
"Prepáčte, už je na ceste", vravím, pretože som s ním hovoril pred pár minútami.
   Zo školy domov prišiel síce načas, ale zdržal sa kvôli prirodzenej ľudskej potrebe. Ale to som sestričke nevysvetľoval. Stihol som len zaregistrovať jej nevrlé pohľady. Ak sa ma do príchodu syna ešte aspoň päťkrát neopýtala, kedy príde, tak ani raz.
   Syn sa konečne objavil.
Vošli sme dnu a prišla aj pani doktorka. Tá zrejme vedela, že sme kolegovia, ale svoju sestričku akosi zabudla o tom informovať. Keď sestrička počula, ako sa spolu bavíme, ihneď zmenila tón, ktorý bol o poznanie prívetivejší, ako ten pri našom príchode.
   Mal však už akúsi príchuť blenu s cukrom.

POZRI:
Do čakárne

Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme. 

© 2001-2020 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené