Budeme niekedy spokojní so slovenským zdravotníctvom?

   Keď som začal písať články na tomto blogu a dozvedel sa to môj kamarát, iba sa chytil za hlavu a vraví mi: „No, budeš to mať ťažké. V zdravotníctve sa totiž vyzná každý“. Žiaľ, z doteraz publikovaných, nielen mojich článkov, a najmä z diskusií vyplýva, že mal úplnú pravdu.
   Zdravotníctvo je totiž téma, do ktorej si každý rád rypne. Objektívne treba povedať, že pozitívnych čŕt je v slovenskom zdravotníctve ešte stále menej ako tých negatívnych. Ale jedným dychom treba dodať aj otázku. A v ktorej oblasti nášho života to tak nie je?
   V hospodárstve? V politike? V sociálnej oblasti?
   Asi by sme ťažko hľadali takú, o ktorej by sa dalo povedať, že všetko v nej funguje lepšie ako očakávame. Navyše verejná mienka je voči pracovníkom v slovenskom zdravotníctve v ostatných rokoch nastavená tak negatívne, ako nikdy v minulosti. Hoci dosť často si my zdravotníci za to môžeme sami, pozitívne príklady akoby neexistovali.
   V ostatných 15-tich rokoch sú na zdravotníkov kladené stále väčšie nároky. Rapídny pokrok v medicíne sa musel preniesť aj do našich podmienok. To je neúprosná zákonitosť vývoja. Na zdravotnú starostlivosť v súlade s najnovšími poznatkami vedy si čím ďalej tým viac nárokuje aj slovenský pacient. Všetci by chceli byť liečení najmodernejšími liekmi, v najmodernejšej nemocnici. Ale, toto sa žiaľ pre všetkých, ani pri najlepšej vôli zabezpečiť nedá ani v takej bohatej krajine ako je Nemecko alebo na Amerika, a nieto ešte na Slovensku, ktoré sa ešte nestihlo vymaniť z osídiel predošlého režimu.   
   V zdravotníctve už začína vládnuť nekompromisný trhový princíp. A do neho rovnými nohami vhupol slovenský socialistický pacient, ale rovnako aj socialistický zdravotník a všetky komplementy okolo neho. Socialistický pacient by chcel mať všetko zadarmo a hneď. A ak to nejde po dobrom, iste to pôjde s nejakou fľaškou alebo obálkou. No a čuduj sa svete, ono to často aj ide.
   Socialistický zdravotník, ešte stále nedostatočne ohodnotený tomuto lákadlu ľahko podľahne. V ktoromsi časopise som čítal rozhovor s istou slovenskou zdravotnou sestrou, ktorá odišla pracovať za lepšími podmienkami do susedného Rakúska. V rozhovore povedala vetu, ktorej podstata bola asi toto: „Kto je nezaplatený, je nevrlý“. Nie je to vždy pravda, ale často je to tak.
   Ak to nejde, či už s úplatkom alebo bez neho, je na rade sťažnosť. A tých v ostatnom čase pribúda geometrickým radom. Mnohé z nich sú opodstatnené. Ak sa však vyriešia v prospech zdravotníka, obyčajne nastáva problém. Pacienta ani verejnú mienku nikto nepresvedčí, že rozhodnutie úradu alebo súdu bolo správne. Ale takéto prípady sa nestávajú len v procesoch zdravotník versus pacient! Takých prípadov, kedy strana, ktorá nie je v práve, vyjde nakoniec zo sporu ako víťaz, je aj iných sférach nášho života dosť. Len sa o nich nevie toľko ako o prípadoch so zdravotníckou tématikou. Tie sú totiž mediálne zaujímavé a bulvárne plátky si na nich radi zgustnú.
   Je skutočne málo takých zdravotníkov, ktorí si úplatok od pacienta priamo vypýtajú. Väčšinou ich uplácajú sami pacienti. Dôvody sú rôzne. (...aby sa o mňa lepšie starali, aby som dostal lepšie, podľa možnosti zahraničné a drahé lieky, aby som mohol zostať dlhšie na péenke, aby, aby... ) Ten pravý sa vždy nájde. A riziko odhalenia korupcie aj v slovenskom zdravotníctve je príliš malé na to, aby sa ktosi, kto ju realizuje, obával, že ho pri tom pristihne nejaký agent provokatér. Korupcia na úrovni pacient-zdravotník je však len zlomkom toho, čo sa točí v iných sférach zdravotníctva a o celom štáte ani nehovoriac. Stačí sa len pozrieť do odchádzajúceho parlamentu. Ovplyvniť tento stav však môže každý z nás.
   Pacient by mal požadovať kvalitné služby, ale len do výšky svojho zdravotného poistenia. Ak chce viac, má už aj u nás možnosť sa pripoistiť. Ak ich nedostane, má dosť mechanizmov na to, aby si ich vymohol. Slušnosť a ochota zdravotníckeho personálu síce zo zdravotného poistenia hradená nie je, ale pacient má predsa možnosť slobodného výberu lekára, zdravotníckeho zariadenia i zdravotnej poisťovne, dokonca takého, aký nemal nikdy predtým.
   Ak nie som spokojný v autoservise, dám si tam auto opraviť znova? Asi nie. Tak prečo podobnú možnosť nevyužiť aj u lekárov? Ak už tak voláme po trhových princípoch v zdravotníctve, prosím, ale potom ich aj využívajme a nesťažujme sa bez toho, aby sme na zlepšenie situácie niečo aj sami podnikli.

(písané pre blog.sme.sk v r. 2006)

POZRI:
Do čakárne

Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme. 

© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené