Úskalia gastroenterologickej endoskopie
Gastroenterológia je medicínsky odbor, ktorý sa zaoberá predovšetkým chorobami tráviacej trubice, teda obrazne povedané od úst až po konečník. Ústnu dutinu, hoci trávenie začína už tam, gastroenterológovia však s radosťou prenechali stomatológom a pole ich pôsobnosti teda začína až v pažeráku. Nuž a ako inak sa dá presnejšie vyšetriť tráviaca trubica, ak nie obávanými „hadičkami"?
Iste, v súčasnosti už existuje aj tzv. kapsulová endoskopia, ale tá má oproti klasickej ešte stále, okrem iných, jednu veľkú nevýhodu. Nedokáže totiž z chorobného ložiska odobrať vzorku na histologické vyšetrenie. A to je dôvod, prečo stále v gastroenterologických vyšetrovacích a často aj liečebných metódach dominujú spomínané „hadičky", teda endoskopické prístroje.
Hoci väčšina, ba možno aj všetci gastroenterológovia, ktorí už majú endoskopicky vyšetrených „zopár" pacientov, vám potvrdia slová jedného z mojich učiteľov, ktorý hovorí, že gastroskopia je rutina, kolonoskopia je drina a ERCP (tzv. endoskopická retrográdna cholangiopankreatikografia) je umenie.
Obr. Lymfóm žalúdka
V nasledujúcom popise sa budeme venovať týmto trom metódam gastroenterologickej endoskopie z trocha netradičného pohľadu. Prvým a možno jedným z najväčších úskalí gastroenterologickej endoskopie je dobrá príprava pacienta. Pacient totiž pri tomto vyšetrení musí s vyšetrujúcim personálom spolupracovať. Výnimkou je, samozrejme, vyšetrenie v celkovej anestézii, ale takýchto vyšetrení sa robí minimum a výlučne len na žiadosť pacienta. Poisťovne totiž anestéziu pri gastroenterologickej endoskopii väčšinou nehradia. Uhradiť ju môžu napr. počas hospitalizácie, ak je anestézia pri výkone opodstatnená alebo ak má endoskopické pracovisko štatút jednodňovej chirurgie.
Pacienti majú často z týchto našich „hadičiek" poriadny strach, ale nakoniec, aspoň podľa mojej skúsenosti, takmer každý, kto vyšetrenie naozaj potrebuje, sa naň skôr či neskôr nechá nahovoriť. Zásadou by malo byť neordinovať vyšetrenie tam, kde nie je bezpodmienečne potrebné. Ordinovať toto vyšetrenie „medzi dverami", bez predchádzajúcej podrobnej anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia, najmä u mladého, relatívne zdravého pacienta je hrubou medicínskou chybou. Ak pacient absolvuje gastroenterologickú endoskopiu s odporom alebo má z nej traumatizujúci zážitok, potom v situácii keď bude skutočne vážne chorý, môže ju práve pre tento zážitok odmietnuť.
Nepripravený a stresovaný pacient môže spôsobiť pri vyšetrení komplikácie nielen sebe, ale i vyšetrujúcemu personálu. Tie sú rôzne, od pohryzenia vyšetrujúceho personálu až po poškodenie prístrojov, či samotného pacienta. Vyšetrujúci personál musí byť perfektne zohratý tím, aby takého situácie dokázal minimalizovať, pretože úplne vylúčiť sa nedajú nikdy.
Je množstvo situácii, ktoré vyšetrujúcemu znepríjemňujú vyšetrenie a to i takých, za ktoré pacient nemôže. Napr. pri zúžení ktoréhokoľvek úseku hornej tráviacej trubice, pri vyšetrení hrozí zvracanie objemného množstva natráveného obsahu. Takéhoto pacienta nie je možné ani príliš utlmiť , aby nevdýchol obsah žalúdka. To by znamenalo ďalšiu komplikáciu. Skúsený endoskopický tím musí túto situáciu zvládnuť. Kým sestra jedným okom dáva pozor na nekľudného pacienta, aby lekárovi neprehryzol prístroj, zároveň mu podáva endoskopické inštrumenty a ukľudňuje pacienta, lekár sa musí sústrediť na výkon. Mnohokrát je v žalúdku plnom potravy a natrávenej krvi taká neprehľadná situácia, že nájsť chorobný proces dokáže iba naozaj skúsený lekár.
Hoci ERCP sa už v súčasnosti nevykonáva tak často, ako v minulosti a ordinuje sa už len výberovo, najmä vtedy, ak sa predpokladá problém, ktorý sa dá endoskopicky aj vyriešiť (napr. odstránenie kameňa zo žlčových ciest alebo ich liečebné rozšírenie, či zavedenie trubičky, ktorá z nich bude odvádzať žlč). Sondovanie žlčového vývodu alebo vývodov podžalúdkovej žľazy môže niekedy trvať 2-3 minúty, inokedy sa nepodarí ani za 20-30 minút.
Pri gastroskopii sa okrem psychologickej prípravy a lačnenia pred výkonom iná špeciálna príprava nevyžaduje. Inak je to však pri kolonoskopii, kde sa pred vyšetrením musí „prepláchnuť" tráviaci trakt špeciálnym preháňadlom. Ani to však niekedy nezaberie. Potom je to pre vyšetrujúci tím hotové rallye Paríž-Dakar, ktoré často musí skončiť pred cieľom. Tým je obyčajne prechod z hrubého do tenkého čreva alebo zúžený úsek hrubého čreva, ktorý bol príčinou nedostatočnej prípravy pacienta. Často sa tento zúžený úsek nájde už v prvých 50-60 cm hrubého čreva. Ak je toto zúženie spôsobené rakovinou alebo polypom, či zápalom, lekár sa obyčajne snaží zobrať z chorobného miesta aj vzorku na ďalšie mikroskopické spresnenie diagnózy. Nie je to vždy ľahké. Často to pri vyšetrení naozaj vyzerá ako na tej rallye, len s tým rozdielom, že namiesto blata je tam...no veľké H a malé o.
Aj lekár sa často snaží ako pretekár, dokončiť svoju „misiu" za každú cenu. Každý endoskopista vie, že kolonoskopia je pre pacienta nepríjemná a zvlášť pre takého, ktorý má v čreve zhubný chorobný proces. Pacient v takom prípade za tú „prípravu trate" naozaj často nemôže.
Hoci skúsený endoskopista si vie približne stanoviť čas trvania jedného endoskopického výkonu, nikdy nevie, aké prekvapenie ho čaká za „najbližším rohom". Môže to byť zúženie vyšetrovaného úseku, polyp, nádor, stočenie čreva, ktoré ho pri vyšetrení zdrží tak ako pretekára prekážka alebo porucha na trati. To zdržanie môže niekedy trvať päť, inokedy aj päťdesiat minút.
Takže ak nabudúce pôjdete na gastroenterologickú endoskopiu, buďte predovšetkým dobre pripravení a trpezliví. Ak pacient, ktorý je na vyšetrení pred vami, z neho nevychádza ani po polhodine, vedzte, že si tam s vyšetrujúcim personálom nerozprávajú vtipy, ale možno riešia nepredvídateľnú zložitú zdravotnú situáciu, ktorú vopred nebolo možné predvídať.
POZRI:
Ako prebieha gastroenterologické vyšetrenie?
Endoskopia v celkovej anestézii
Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.
© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené
