Vykopla ma ako prašivého psa
Včerajšia služba na CPPO sa mi nezačala práve najradostnejšie. RZP mi priviezla pacientku, zachovalú päťdesiatničku, ktorá odpadla na autobusovej zastávke. Nebola z Nových Zámkov ani z blízkeho okolia a ak by nemala so sebou dve veľké tašky, ktoré ešte nemuseli svedčiť o tom, že býva na ulici, vôbec by nevyzerala na to, že by nemala kam ísť.
Už počas vyšetrenia mi začala rozprávať svoj strastiplný príbeh. Po mojej otázke, čo robí v Nových Zámkoch, povedala, že jednu noc prespala v hoteli Šport (to je u nás hotel nižšej kategórie), ale teraz má u seba len 70 korún, lebo ostatné peniaze jej doma ukradli. Aj ten hotel jej zaplatil akýsi "špinavý Cigáň", ktorý sa hneď potom (nepýtal som sa po čom) stratil. Na autobus čakala preto, lebo sa chcela vrátiť "domov". Tam dostáva vždy štrnásteho invalidný dôchodok 4799 Sk, ktorý berie od dvadsiatich rokov života, vraj po prekonanom zápale mozgových blán. Druhého mája ju prepustili z psychiatrie, kam ju strčila sestra. "Papiere na psychiatriu vybavila za mojim chrbtom a mňa vykopla ako prašivého psa", hovorí s plačom. Sama je slobodná, nedávno jej zomrel priateľ a teraz už nemá nikoho. Má síce sestru, vdovu, ktorá býva s deťmi, ale tá o ňu nemá záujem. "Nechcem byť na ulici..." hovorí mi cez slzy.
Prijal som ju na internú kliniku, ale jej perspektívu ružovo nevidím. V pondelok ju určite pustia "domov" alebo preložia na psychiatriu. Hoci na mňa nebudila dojem nesvojprávnej ani chorej osoby, dokonca na to, že bola tuláčka, bola celkom čistá, upravená a... normálna. Len bola trocha depresívna zo svojho stavu. Tam, kde má tzv. trvalý pobyt, jej pomôcť nikto nevie alebo nechce. Ani starosta jej nepodal pomocnú ruku, v azylovom dome miesto vraj nie je a tak sa túla. V lete to možno ešte vydrží, ale čo bude v zime, sama nevie. A takýchto ľudí sa možno aj medzi bezdomovcami a tulákmi nájde viac. Otázka, čo je to za štát, ktorý sa nedokáže postarať ani o tých, ktorí sa na ulicu neprepili alebo sa na ňu dostali proti svojej vôli, je tu určite namieste. Nemyslím si, že z peňazí, ktoré dostáva, by si táto žena nedokázala zaplatiť aspoň aký-taký sociálny byt. Možno by tiež mohla pracovať, aj napriek tomu, že poberá invalidný dôchodok.
Nájde sa nejaké riešenie? Ozvú sa kompetentní, ako riešiť podobné prípady? Naši dobre platení štátni úradníci sa však obyčajne v podobných situáciách správajú ako pštrosy. A nemusia pritom ani pchať hlavy do piesku. Stačí, že mlčia alebo nekonajú tak, ako by mali a mohli. A pritom by možno stačilo trocha snahy a empatie. Veď nikto z nás nevie, kedy môže skončiť ako invalid, trebárs na vozíku a ak je slobodný alebo nemá príbuzných, možno nechiac aj na ulici. Kompetentným "orgánom" by som to doprial aspoň na týždeň. Možno potom by zistili, kde je sever a čo je ich poslaním. Ale žiaľ aj naši politici to vedia len tesne pred voľbami. keď sa dostanú ku korytám, zrazu začnú trpieť stratou pamäti a myslia si, že ich jedinou povinnosťou je brať tučný plat, niečo sprivatizovať a zabezpečiť sa na časy, keď si hlúpy národ vyberie svojich ešte horších zástupcov.
(písané pre blog.sme.sk v roku 2005)
POZRI:
Do čakárne
Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.
© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené
