Striedal som kolegyňu v službe na centrálnom príjme. Pri odchode sa mi neozvala, len sestričky ma informovali, že na expektačnej izbe leží pacient, ktorého tam uložila. Do nálezu, ktorý podpísala, síce napísala, že „ďalší postup podľa lab. výsledkov", tie však už nevidela. Pokúšal som sa jej dovolať, ale mobil mala vypnutý. Našťastie stav pacienta nebol vážny, výsledky boli v poriadku, po naordinovanej liečbe sa mu stav zlepšil, takže mohol odísť domov. V podstate bolo všetko v poriadku, ale...   
   Ak by sa stav pacienta doma zhoršil a nebodaj by umrel, kto by niesol za neho zodpovednosť?  Nuž jednoznačne ten, kto je podpísaný na lekárskom náleze. Lekár, ktorý odovzdáva službu na ambulantnej pohotovosti a necháva v nej nedoriešeného pacienta si odchodom domov zo služby nesie nad sebou aj Damoklov meč, ktorý ho môže zasiahnuť práve vtedy, keď to najmenej čaká. V podobných prípadoch je preto najlepším riešením buď pacienta pred odchodom zo služby ukončiť tak ako sa patrí, teda buď prijať do nemocnice alebo pustiť domov.

   Občas sa stáva, že práve na rozhraní služby sa urobí „neindikovaný príjem" len pre tento dôvod. Službukonajúci lekári na oddeleniach aj často nadávajú na pohotovostných lekárov, čo za stav im to zase prijali, ale každý z nich by si mal uvedomiť, že v danej situácii by aj on urobil to isté. Radšej jeden zbytočný príjem na oddelenie, ako jeden súdny proces pre zbytočne zmarený život. Po boji je každý generálom a v medicíne to platí dvojnásobne. 
   Iná je situácia v ústavnej pohotovostnej službe v nemocnici, kde sa lekári striedajú v službe, ale pacient na lôžku oddelenia alebo kliniky zostáva a jeho liečba pokračuje. Tam zodpovednosť výmenou služby plynulo prechádza na nastupujúceho lekára. Niekedy sa však zdá, ako by nemocniční lekári mali dojem, že široké múry nemocnice ich pred vlastnými zlyhaniami ochránia. Môže to byť pravda, ale iba čiastočná. Ak nemocničný lekár urobí v službe chybu, bez ohľadu na to, či slúži v nemocnici alebo na pohotovostnej ambulancii, svoju kožu na trh si nesie rovnako.
   Ešte horšia je však situácia u neštátnych (súkromných) lekárov. Tí sa musia nielen v dennej praxi, ale aj službe ochrániť sami. Ak potrebujú právnu pomoc v súvislosti s riešením sporu s pacientom, profesijné združenia určite nie sú tie inštitúcie, od ktorých by takúto pomoc mohli očakávať. Hoci majú povinnosť uzatvoriť pre takéto prípady poistenie v komerčnej poisťovni, toto v žiadnom prípade nepokrýva ďalšie možné náklady na právnu pomoc a iné výdavky v prípade súdneho riešenia pri poškodení zdravia alebo úmrtí pacienta.
   Hoci je možné uzatvoriť aj poistenie právnej ochrany, na vlastné svedomie sa ani toto nevzťahuje.
   Preto najlepšou prevenciou podobných problémov je poctivá práca. A hoci aj v medicíne platí, že aj majster tesár sa občas utne, dva a dva v nej však nie sú vždy štyri.  

(písané pre blog sme.sk v r. 2006)

POZRI:
Do čakárne

Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme. 

© 2001-2018 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené