Nemocnica - úschovňa príbuzných?
Je čas dovoleniek. Mnohí sa už v duchu balia alebo si aspoň robia plány na leto. Ak však majú príbuzného, o ktorého sa treba z rôznych dôvodov starať, nastáva nerudovský problém. Kam s ním?
Hovorí sa, že jedna matka sa vie postarať aj o desať detí, ale desať detí nevie doopatrovať jednu matku. Svätá pravda. V nemocniciach sa s týmto problémom stretávame veľmi často, najmä v čase sviatkov a dovoleniek. Na príjmových ambulanciách nemocníc sa s takýmito pacientmi možno stretnúť v tomto období takmer denne. Aj keď je zdravotný stav takéhoto pacienta mesiace bez podstatnej zmeny, stav sa mu zrazu z ničoho nič „pohorší“.
Zdravotníci sa pri dôvernom rozhovore s takýmto pacientom často dozvedia krutú pravdu, ktorú však žiaľ málokedy môžu priamo do očí povedať tým, ktorých sa týka, teda deťom pacienta, ktoré o neho nejavia záujem. Omrzel ich ako starý kabát, ktorý už vyšiel z módy. Čo s takýmto pacientom? Opatrovateľská služba často nie je problém, ale za ňu treba platiť. A to sú výdavky, s ktorými mnohé deti akosi nerátajú. Do domova dôchodcov niekedy nechcú ísť sami starší príbuzní, niekedy ich tam nechcú dať deti. Dôvod je jednoduchý. Prišli by o ich penziu. Najpohodlnejšie riešenie je strčiť ich do nemocnice. Veď majú toľko chorôb, že niektorá sa ako dôvod príjmu určite nájde. A väčšinou dobre vedia kedy majú svojho nevládneho príbuzného do nemocnice priniesť. Často ho privezú do pohotovosti a najlepšie v noci. Vtedy sa len málokedy stane, že ho z nemocnice pošlú domov.
Lekár na pohotovosti nemá čas ani chuť vysvetľovať príbuzným alebo kolegom na oddelení, kam takéhoto pacienta príjme, že jeho príjem nie je urgentne indikovaný. Radšej znesie nadávky kolegov akoby sa mal prieť s príbuznými. Ak by takéhoto pacienta nebodaj neprijal, príbuzní sú schopní na druhý deň sa ísť sťažovať.
Nuž a primár alebo riaditeľ často nedá za pravdu lekárovi, ktorý dobre vie, že takýto pacient patrí nanajvýš na doliečovacie alebo geriatrické oddelenie a nie na internú alebo chirurgiu, kde sa v službe majú riešiť akútne stavy, ale príbuznému pacienta. Ak takéhoto lekára v odôvodnenom prípade nepodrží jeho nadriadený, nemá už chuť bojovať s veternými mlynmi a jeho rezignácia sa prejaví prijatím každého, kto sa v noci na pohotovosti objaví.
Ráno na lekárskej porade primár iba stroho konštatuje: „No zase slúžil ten... zas máme plné oddelenie“. Bludný kruh sa točí ďalej a výdavky nemocníc na liečbu pacientov rastú. Zastaviť ich nemá záujem nikto. Lekár na pohotovosti toho má plné zuby. Ak takéhoto pacienta neprijme, nikto sa mu nepoďakuje. Príbuzní jeho rady, ako sa postarať o pacienta väčšinou odmietajú akceptovať. Nemajú záujem. A načo?
Veď ak sa im aj nepodarí umiestniť svojho príbuzného do nemocnice v pohotovosti, nejakú cestičku si už nájdu. A väčšinou sa to aj podarí. Stačí menší, či väčší akceleračný balíček a veci sa dajú do pohybu.
Hurá, podarilo sa!
Ide sa na dovolenku!
POZRI:
Do čakárne
© 2001-2018 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené
Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.
